Commonwealth bol vytvorený ako alternatíva k udržaniu úzkych väzieb založených na dobrovoľnom priateľstve a spoločných záujmoch naprieč anglicky hovoriacimi krajinami. Ako nám povedala historička Cindy McCreery: “ide prevažne o krajiny, ktoré boli britskými kolóniami.“
Kráľovná Alžbeta II. bola v spoločenstve dôležitým spojivkom. Často ho navštevovala a okresávala rozdiely medzi jeho členmi.
Na začiatku jej vlády išlo o obrovské impérium. Okrem Kanady a Austrálie pod jeho vplyv patrila aj India a Juhoafrická republika. Dnes sú jeho členmi aj krajiny Oceánie, Fidži, Kiribati, Nauru alebo Tonga.
Mnoho krajín sa však postupne vymaňuje spod vplyvu anglického kráľovstva, volí si prezidenta a britský panovník nadobúda už iba symbolickú pozíciu.
Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá tak urobila, bol Barbados. William a Kate boli vtedy počas svojej návštevy Karibiku nútení zmeniť program, keďže v uliciach sa rozpútali protesty. Obyvatelia chcú počuť ospravedlnenie za utrpenie ich predkov počas koloniálnej éry. Pretože hoci sú už dnes všetky národy Commonwealthu rovnocenné, nezávislé, a o svojich vnútorných záležitostiach rozhodujú samé, v minulosti to tak nebolo.
Aj tu v Austrálii sme boli svedkom takzvaných “pohraničných vojen” (Frontier wars), pri ktorých za vyše 100 rokov zomreli desiatky tisíc domorodých obyvateľov.
Premiér Anthony Albanese povedal, že v období smútku za kráľovnou Alžbetou II. je politická debata o Austrálskej republike nepríhodná. Pripustil však, že čoskoro sa aj ona dostane k slovu.
Hnutie Austrálskej republiky vyvinulo na základe verejných konzultácií takzvaný Model Austrálskej voľby. Popisuje, aké ústavné zmeny sú potrebné na to, aby Austrálčania mohli hlasovať za ich vlastnú hlavu štátu.
V priloženej reportáži sa venujeme histórii Britského impéria a Commonwealthu, ako aj súčasnej pozícii kráľa Karola III. v austrálskej spoločnosti, ekonomike a vláde.
