Snúbia sa tu pozostatky predkresťanského slnečného (solárneho) kultu, zamerané na vítanie znovu sa rodiaceho Slnka, s kresťanskými oslavami narodenia Božieho syna.
Prelínanie pohanských a kresťanských sviatkov prispelo v štvrtom storočí k ustáleniu dátumu slávenia narodenia Ježiša Krista na 25. december, a to aj preto, že kresťanstvo postupne celkom prirodzene nahrádzalo pohanské sviatky a zvyky kresťanskými.
Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale roku 922 sa záväzne ustálilo na štyri týždne so začiatkom v prvú decembrovú nedeľu. V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa, pravdaže, usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti – práve tak ako dnes – teda všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo, poumývať okná.
Už niekoľko dní pred sviatkami gazdinky piekli koláče. V advente však malo ísť najmä o stránku. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú....
Ale o tom všetkom nám porozprávala Katarína Nádaská v rozhovore.
Nech sa vám dobre počúva a snáď vás aj inšpirujeme ...
Fotografie v tomto článku pochádzajú z najnovšej knižky Katky Nádaskej a fotografa Martina Habaneka "Slovenské rodinné tradície na fotografiách"
