Podľa tradície sa na Zelený štvrtok musel každý pri východe slnka umyť rannou rosou. Na Veľký piatok sa údajne chlapci potápali v potoku, kým gazdinky vypekali a chystali pochúťky na nedeľu. Až vtedy sa totiž po dlhom pôste mohlo začať hodovať.
Veľkonočný pondelok bol časom zaslúženej zábavy. Hlavne medzi slobodnými a nezadanými mladými chlapcami, ktorí obchádzali dedinky a mestá s vŕbovými korbáčmi. Šibačka a oblievačka mala dievčatám zaručiť zdravie a krásu. Každá mala pre šibačov pripravené maľované vajíčko, prípitok a nejaký ten groš.
Tradícia sa však rokmi formovala a šibanie a polievanie sa rozšírilo aj medzi zosobášené páry.
Takto si to pamätá aj Maruška, ktorá pred rokom 1989 žila v Trenčíne. Príchodom do Austrálie sa do jej Veľkej noci dostalo aj niekoľko austrálskych zvykov, ale čo sa týka kuchyne, na tradičné jedlá si vždy rada spomenie.
V rozhovore sa s nami podelila aj o recept na tradičný sladký chlieb, takzvaný Mazanec:
Veľkonočný mazanec
( S rumovými hrozienkami, alebo bez nich )
Potrebujeme:
- 500g polohrubej múky
- droždie
- 250ml mlieka
- 110g cukru
- 110g masla
- 3 žĺtka
- citrónová kôra
- mandľové lupienky (asi hrnček)
- hrozienka a rum (podľa chuti)
Postup:
1.) Hrozienka zalejeme rumom a necháme ich cez noc odpočívať. Ráno ich zlejeme a použijeme do cesta (ak nemáte radi hrozienka, tento krok vynechajte)
2.) Z časti teplého mlieka, cukru, polovice múky a droždia si pripravíme kvások, ktorý necháme pár minút pracovať
3.) Maslo, žĺtka a zvyšný cukor vyšľaháme
4.) Do zvyšnej múky pridáme kôru z citróna, žĺtkovú zmes, kvások a štipku soli
5.) Vymiesime polotuhé cesto, pridáme hrozienka a mandle, zakryjeme a necháme kysnúť
6.) Po vykysnutí cesto vytvarujeme do bochníka (alebo aj dvoch), zapneme rúru na 190 stupňov Celzia a kým sa nahrieva, necháme ešte bochník na plechu podkysnúť
7.) bochník potrieme žĺtkom a posypeme mandľpvými lupienkami
8.) plech s mazancom vložíme do nahriatej rúry a pečieme zhruba 10min
9.) znížime teplotu na 160st.C a dopečieme cca 20min do ružova
