Anna Malinová bola žena, ktorá si získala srdce Jozefa Gabčíka, jedného z dvoch výsadkárov, ktorí 27. mája 1942 úspešne vykonali atentát na ríšskeho protektora Heidricha. Jej dcéra, Alena Voštová mala vtedy len tri roky. Ich príbeh sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach. O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa.
Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. V knihe “Mama milovala Gabčíka” píše aj o tom, ako mamin odboj poznačil Alenkin život. Nehnevá sa na ňu: „Bola to veľmi statočná žena,“ povedala.
“Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode,”
to sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Veronika Homolová Tóthová strávila s pani Violou vzácne chvíle. Jej príbeh zvečnila v knihe “Mengeleho dievča”.
Veronika spracúva osudy ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia, pretože národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený k tomu, aby ju prežil ešte raz. Žiaľ, rozprávanie obetí oboch totalít dokazuje, že Slovensko sa s minulosťou nevysporiadalo a naša nejednotnosť v posudzovaní udalostí 2.svetovej vojny nás dobieha. Žijúci pamätníci Veronike priznali, že ich neprekvapuje ani súčasná vojna na Ukrajine.
Rozhovor Zuzany Kovačičovej s Veronikou Homolovou Tóthovou si môžete vypočuť po kliknutí na prehrávač.
