V 18. storočí sa na území Slovenska pieklo tzv. dušičkové pečivo. Išlo o malé koláčiky z kysnutého cesta, potreté medom. Tieto sa rozdávali ako milodary počas dušičiek žobrákom, ktorí na ne čakali pri bránach cintorína. Ako dodala etnologička a spisovateľka Katarína Nádaská: “K starým zvykom patril aj symbolický kúsok jedla, nechaný na tanieri počas dušičkovej noci, čo bolo neskôr nahradené nechávaním prázdneho taniera na stole”
Vrámci spomienky na zosnulých príbuzných sa doma, ako aj na cintorínoch zapaľovali sviečky.

Ženy sa modlia pri hrobe Source: Martin Habanek
A tí, ktorí boli ďaleko, navštívili cintorín v mieste, kde sa zdržiavali a pri centrálnom kríži zapálili sviečku a modlili sa.
Konali sa aj zádušné omše v kostoloch a bol to veľmi silný rodinný čas pre každého.

Modlitba pri sviečke, za večný život blízkeho človeka Source: Martin Habanek

Pamiatka zosnulých (Dušičky), 2.november Source: Martin Habanek




