“Trestnoprávne vyrovnanie sa s minulosťou má problém,” hovorí Michal Miklovič z Ústavu pamäti národa

UPN foto.jpg

Stránka Ústavu pamäti národa na facebooku Credit: ÚPN

V 20.storočí bola Európa ťažko skúšaná a Československo na ceste k slobode, ako ju poznáme dnes, prežilo dve totality. Fašistickú a komunistickú. Prečo aj dnes, 33 rokov od Nežnej revolúcie vidíme v spoločnosti náklonnosť k obom režimom a ako dôležité je poznať históriu, aby sme podobným hrôzam dokázali v budúcnosti predchádzať, hovoríme vrámci spomienok na 17.november 1989


Ústav pamäti národa je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci snaha o jeho založenie žila od nežnej revolúcie, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v roku 2002. Vtedy slovenský parlament schválil tzv. zákon o pamäti národa, podľa ktorého je povinnosťou štátu "sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania vedy a kultúry na politické a ideologické účely", ako aj "učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony".

O činnosti ÚPN si môžete prečítať na jeho internetovej stránke.

V týchto dňoch napríklad organizuje FESTIVAL SLOBODY, ktorého súčasťou sú otvorené archívy, premietanie dokumentárnych filmov, diskusie so študentmi a širšou verejnosťou, a napríklad aj “víkend zatvorených hraníc”.

Historici a spolupracovníci ÚPN sa podieľali aj na príprave niekoľko dielneho seriálu RTVS, “ŠTB: Prísne tajné”

Zuzana Kovačičová hovorila s vedúcim oddelenia dokumentácie a hovorcom ÚPN Michalom Miklovičom


Share