"Ešte v závere 19. storočia mal pre našich predkov veľký význam pevný drevený stôl. Bol to jeden z posvätných predmetov v domácnosti, súčasť kultového kúta izby. Zvyčajne stál oproti peci, viseli nad ním „sväté obrázky“ a skrinka, do ktorej ukladali modlitebnú knižku či Bibliu a dôležité rodinné doklady. Bolo nepredstaviteľné, aby si na stôl niekto sadol – ľudia verili, že na zadnej časti tela sa mu objavia vredy, ktorých sa do konca života nezbaví. Stôl teda rodina využívala výlučne pri jedení," píše vo svojej knihe Katarína Nádaská.
Niekoľko receptov, ktoré jej počas "štúdia" Slovenska ponúkli gazdiné z regiónov, a ktoré sú súčasťou jej knihy, nám aj podarovala.
Veľkonočná BABA
(recept z obce Lomná)
Suroviny:
- surové zemiaky
- soľ
- mleté čierne korenie
- majoránka
- polohrubá múka
- 1 vajce, slanina
Postup:
Surové zemiaky očistíme, nastrúhame najemno, osolíme, okoreníme, posypeme majoránkou, zahustíme polohrubou múkou, pridáme jedno vajce. Ak je veľa šťavy, trochu z nej odlejeme. Slaninku rozkrájame, upražíme na drobné škvarky, ktoré primiešame do cesta.
Cesto rozotrieme na plech vymastený bravčovou masťou a upečieme v rúre do ružova.
Baba nemá byť veľmi hrubá, lebo potom nemá tenšie chrumkavé okraje, ktoré sú najväčšou pochúťkou.
Skorá jarná liečivá polievka – pôstna polievka
(recept z obce Radôstka)
Suroviny:
- masť
- cibuľa
- zemiaky
- soľ
- hladká múka
- mletá paprika
- oponka (Zádušník brečtanovitý)
Postup:
Na jar, keď sa zimné zásoby minuli a nová zelenina ešte nestihla narásť, varila sa pôstna polievka. Na masti speníme cibuľu, pridáme hladkú múku, mletú papriku, na kocky nakrájané očistené zemiaky, korenie, soľ, zalejeme vriacou vodou a pred dovarením ochutíme oponkou, čo je bylinka rastúca na jar okolo plotov. Nazývala sa bylinou sv. Jána a liečila astmu.
Turčiansky veľkonočný bochník
(recept z obce Záborie)
Suroviny:
- 250 ml mlieka
- 30 g droždia
- 10 g kryštálového cukru
- 400 g + 1 lyžica polohrubej múky
- 80 g práškového cukru
- soľ
- 3 žĺtky
- 100 g masla
- 60 g lúpaných mandlí
- 100 g hrozienok
- žĺtok na potretie
- (múka na posypanie dosky, tuk na vymastenie plechu, žĺtok na potretie a mandľové lupienky na posypanie)
Postup:
Zo 150 ml mlieka, z droždia, kryštálového cukru a lyžice múky pripravíme kvások. Do misy preosejeme múku, pridáme štipku soli, práškový cukor, žĺtky, rozpustené vlažné maslo, kvások, zvyšné vlažné mlieko a vypracujeme vláčne cesto. Nakoniec pridáme nahrubo nasekané mandle a hrozienka. Cesto premiesime a na teplom mieste necháme prikryté vykysnúť. Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, vyformujeme z neho bochník, ktorý preložíme na vymastený plech. Necháme ešte 15 až 20 minút kysnúť. Povrch bochníka jemne narežeme nožom a potrieme rozšľahaným žĺtkom a posypeme mandľovými lupienkami. Babu pečieme vo vyhriatej rúre približne hodinu. Po upečení necháme vychladnúť na plechu.
Veľkonočný orechový baránok
(recept z obce Dražkovce)
Suroviny:
- 6 vajec
- 150 g masla
- 150 g cukru (kto má rád sladšieho môže dať až 200 g )
- 250 ml mlieka
- 380 g polohrubej múky
- štipka soli
- citrónová kôra z 1/2 citrónu
- 70 g mletých vlašských orechov
Postup:
Oddelíme žĺtky od bielkov. Maslo najprv rozmiešame a postupne po lyžičke do neho zapracovávame žĺtky a cukor. Riadne premiešame buď šľahačom alebo vareškou. Potom pridávame (opäť postupne) po lyžičkách múku a mlieko. Časť múky (asi 2 lyžice) si oddelíme a rozmiešame si v nej prášok do pečiva, túto zmes k cestu pridáme zo snehom z bielkov. Primiešame mleté orechy. Našľaháme sneh z bielkov a postupne jej pridáme k pripravenej zmesi, na záver primiešame už spomínanú múku zmiešanú s práškom do pečiva. Pripravené cesto nalejeme do formy, ktorá by sa mala predtým vymastiť a vysypať múkou. Formu s cestom dáme pomaly piecť do trúby asi na 45 minút.
Katarína Nádaská vo svojej knihe prináša zasvätený pohľad na tradičnú kuchyňu v presvedčení, že práve táto stránka ľudovej kultúry môže byť žriedlom originálnych farieb, chutí a vôní Slovenska, ku ktorým sa oplatí vracať aj v dnešných časoch, keď do našej stravy masívne prenikajú vplyvy svetovej kuchyne.
V prvej časti sa dočítate o vývine stolovania a prípravy pokrmov v tradičnej domácnosti a o najčastejšie používaných surovinách. Druhá časť približuje jednotlivé regióny Slovenska z hľadiska jedál a nápojov, ktoré pre ne boli a stále sú typické.
Napokon tretia, najrozsiahlejšia časť ponúka recepty zozbierané zo všetkých regiónov a upravené tak, aby sa podľa nich dalo variť aj dnes. Recepty sú usporiadané podľa ročných období, a spoluautorky knihy Aneta Orosiová a Janica Lacová k mnohým z nich ponúkli aj zdravšiu verziu.
