Keďže sa Európania sťažovali, že im časový posun prekáža, EÚ plánovala podniknúť štúdiu. Kvôli pandémii sa však nevydarila a tak padlo dočasné rozhodnutie, podľa ktorého sa čas v Európe bude posúvať ešte minimálne do roku 2026/27. Potom sa debata vráti na stôl a Európske krajiny sa budú dohadovať, aký čas si ponechajú, keby sa jeho posúvanie zrušilo.
Viaceré zdroje sa odvolávajú na štatistiku, podľa ktorej si väčšina ľudí praje letný čas. Proti sa vyjadrili iba Česko, Rumunsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko a Fínsko, ktoré namietajú, že
trvalý letný čas by bol síce príjemný počas dlhých letných večerov, ale v zime by začalo svitať až okolo ôsmej hodiny ránoanketa
...a to by mohlo predstavovať bezpečnostné riziká napríklad pre deti kráčajúce do školy.
Veľmi blízko k zrušeniu prechodov od letného času k zimnému (a naopak) boli začiatkom tohto roka Spojené Štáty Americké, kde senát jednohlasne schválil trvalý prechod na letný čas. Problém ale nastal, keď sa debata posunula do snemovne. Mnohí politici si vtedy uvedomili, že problém je trošku širší a že pri dnešných problémoch asi nebudú mať čas venovať sa mu v plnom rozsahu. Hawai a Arizona čas nemenia, ale obe sú v teplom a slnečnom pásme, kde sa ľudia pred slnkom skôr skrývajú, než by ho mali tolerovať o hodinu viac. Takže debata je pre nich úplne bezvýznamná.
A presne to je aj argument v Austrálskom Queenslande, kde poľnohospodárom vyhovuje zimný čas. A tak si hodinky neposúvajú! “Daylight saving” nepraktizujú ani v Severnom Teritóriu a Západnej Austrálii.
Vo zvyšku Austrálie je debata stále otvorená. Ľudia pracujúci v kancelárii od deviatej do piatej sú ZA, tí ostatní PROTI. A čím bližšie k rovníku, tým je ich “proti” hlasnejšie.
Daylight saving bol v Austrálii trvalo zavedený do praxe v roku 1971 a na Slovensku o osem rokov neskôr. Vôbec prvá krajina, ktorá prišla s návrhom meniť čas podľa ročných období, bolo Švédsko. Už počas 1.sv.vojny navrhlo, aby sa slnečná energia a denné svetlo začali využívať ekonomicky.
Potom to kolísalo. Chvíľu sa čas posúval, potom nie… a dnes, keď opäť čelíme energetickej kríze je dôležité, aby sme sa rozhodli správne. Aj vo vzťahu k planéte, aj nám samotným. Pretože ako nám vysvetlila doc. MUDr. Eva Feketeová, PhD., časové posuny nás vyčerpávajú.
Podľa istých štatistík sa v dôsledku posúvania času zvyšuje počet úrazov a nehôd, stúpa miera tzv. sezónnej depresie a údajne aj kriminalita.
Čo sa teda s našim telom deje a prečo sú medzi nami “nočné sovy” alebo “ranné škovránky”? Ako sa môžeme na zmenu času (či už letného a zimného, alebo len bežného “jet-lagu”) pripraviť a ako si vieme pomôcť, keď už je neskoro, a keď sme po ňom unavení.
O tom hovorila Zuzana Kovačičová s Doc.MUDr Evou Feketeovou, PhD. z Lekárskej fakulty Univerzity P.J.Šafárika a Neurologickej kliniky UNLP v Košiciach.
