Nod yog tej peb paub txog tej nyiaj txiaj ntawm lub tuam chav tswj nyiaj txiaj txog cov lagluam thiab nyiaj puag xyoo nrag xyoo

Cov kev txheeb xyuas nyiaj txiaj nrab xyoo kuj pom tias Australia tej lagluam rov qab zoo tuaj lawm - tab sis tej kab mob COVID tseem ua rau tsis paub tias lub neej pem suab yuav zoo li cas ntxiv.

Treasurer Josh Frydenberg addresses the media during a press conference.

Treasurer Josh Frydenberg addresses the media during a press conference. Source: AAP

Treasurer Josh Frydenberg tau tham txog tias seb Australia cov lagluam nrab xyoo tias zoo li cas rau nrab xyoo tab sis kab mob COVID-19 tseem ua rau muaj teeb meem rau cov kev kwv yees thiab.

Tus nom tswj nyiaj txiaj cov hauj lwm lagluam nrab xyoo thiab nyiaj txiaj hais tias tej lagluam tab tom rov qab zoo tuaj heev tom qab raug teeb meem los ntawm tus kab mob Delta uas ua rau tej muab teb chaws kaw.
Tsoom fwv tau hais tias lis tias yeej tau muaj neeg poob hauj lwm tsawg zog thiab muaj neeg khwv tau nyiaj hauj lwm ntau zog lawm, tab sis kuj tseem muaj tej nyiaj poob nqe ntau tuaj ntxiv thiab.

Thiaj muaj cov kev ceeb toom tias ntshe tus kab mob kis thoob ntuj uas tseem muaj ua ntuv zus no yuav ua rau muaj teeb meem rau ntiaj teb thiab lub teb chaws no, rau lub caij uas ntshe tseem yuav muaj dua tej kab mob COVID-19 tshiab thiab.

Ho muaj cov kev xav zoo li cas xwb?

Raws li tus nom tswj nyiaj txiaj rau tsoom fwv teb chaws tau qhia txog tej xov xwm tshiab txog tsoom fwv tej nyiaj txiaj ces kuj pom tau tias kuj muaj cov nyiaj poob peev txog li 99.2 billion rau xyoo no lawm xwb tom qab tau them $7 billion lawm.

Tib lub caij no kuj tau kwv yees tias yuav muaj nuj nqe yuav laug txog li 1 trillion dollars txog rau xyoo 2025 thiab zoo li yeej tsis muaj lw qhia tau li tias tsoom fwv yuav muaj peev xwm them tau tej nuj nqes no li.

Tab sis kuj muaj xov xwm zoo zog rau tej neeg uas xav nrhiav hauj lwm ua rau qhov tau kwv yees tias muaj neeg poob hauj lwm txog li 4.5% rau xyoo no lawm xwb, thiab yuav nqes los ua 4.25% tom qab 1 xyoo ntxiv.
Raws li tsoom fwv lub tuam chav tswj nyiaj txiaj hais, ces tej neeg ua hauj lwm tsim nyog yuav khwv tau nyiaj hauj lwm ntau tuaj ntxiv pib txij li ntawm 2.25%  ntawm xyoo 2021-22 no mus ua 3.25% rau xyoo 2024-25.

Tab sis qhov tseeb ntawm tej xwm txheej nyiaj poob nqes luv luv no yuav ua rau muaj teeb meem rau tej nyiaj hauj lwm uas khwv tau ntau me ntsis tuaj no thiab.

Stephen Koukoulas uas yog ib tug economist (kws paub zoo txog lagluam thiab khwv nyiaj) tau hais tias qhov xov xwm zoo yog tau muaj kev kwv yees lawm tias tej lagluam ''yeej rov qab zoo tuaj thiab ruaj khov lawm.''

Tab sis nws kuj tau hasi ntxiv tias ''yog tej yam txaus tus siab heev'' uas yeej tseem tsis tau los kho tej nyiaj puag xyoo tshiab li.

Nws hais tias "Raws kuv xav lawm mas, zoo li muaj ntsis plam ib lub cib fim los pib kho cov txheej txheem ntev heev los kho cov nyiaj puag xyoo no lawm."

"Tsoom fwv cov kev tiv nuj nqe txog 1 trillion dollars mas yog ib cov nuj nqe ntau heev li, yog li peb yuav tsum tau pib ib qho qhov twg los tswj tej nuj nqes no - yuav tsum tau los pib txo tej nuj nqes no."

Tsis paub tseeb tias tej xwm txheej kab mob COVID yuav zoo li cas?

Tej xov xwm tshiab qhia txog nyiaj puag xyoo yeej tau los qhia txog tias tej lagluam muaj peev xwm ntxeem tau nrog kab mob thiab cia siab tias txawm muaj tus kab mob COVID-19 tshiab los yeej yuav muaj peev xwm ntxeem tau tib yam.

Tej no ces yeej yuav suav cov kev npaj tias yuav tsis rov qab txwv sawv daws dua kom thiaj muaj peev xwm los tswj tau tus kab mob COVID-19 uas tseem sib kis ntawm lub teb chaws no.

Txawm tias tej zaum tus kab mob COVID tshiab yuav tsim tau teeb meem rau tej lagluam - los tus kab mob Omicron yeej yeej tsis ua rau ''muaj dab tsi pauv hloov tej tswv yim rov qab qhib teb chaws ntau li cas thiab.''

Mr Frydenberg tau qhia rau tej neeg tshaj xov xwm tias "Yeej muaj kev cia siab tias tus kab mob Omicron no yeej yuav tsis ua rau muaj teeb meem rau tej lagluam uas rov qab zoo tuaj no."
Tos ho zoo li no los vim Australia muaj cov kab theem hno tshuaj vaccine siab heev, ces thiaj pab tswj tau ntau yam teeb meem mob nkeeg thiab pab kom tej cuab yig thiab tej lagluam rov qab muaj kev ntseeg siab.

Tsoom fwv lub tuam chav tswj nyiaj txiaj tej qauv tswv yim yeej lees paub tias ''yeej yuav tau ua qee yam dab tsi los txwv tej neeg ib ntus'', kom thiaj tswj tau tej neeg uas kis tau kab mob coob tuaj ntxiv ''yog tias ho muaj neeg sib kis hauv zejzog'' rau ntawm tej chaw uas muaj neeg hno tshuaj vaccine tsawg.

Lub tuam chav tswj nyiaj txiaj kuj kwv yees ntxiv tias ntshe yuav muaj ib tug kab mob tshiab uas yuav txaus txhawj xeeb, thiab ntshe yuav tau ''siv ib cov tswv yim zoo dua los tswj zej tsoom cov kev noj qab haus huv'', uas tej zaum kuj yuav ua rau juaj cov kev pauv hloov rau tej tswv yim rov qab qhib teb chaws thiab.

Yog tias ho muaj tus kab mob tshiab raws tej xwm txheej no tshwm sim tiag ces ntshe yuav tau muab ciam teb kaw 6 hlis ntxiv tsis pub pej kum haiv tuaj.

Thiab kuj yuav muaj cov kev siv cov kev txwv ntau yam li - kom tej neeg nyob sib nruj thiab txwv tsis pub tej neeg nyob coob ua ke los kuj tau.

Cov nyiaj $16bn uas tsis paub thiab tshab txhais tsis tau yooj yim tias coj mus siv li cas

Tej xov xwm tshiab qhia txog tej nyiaj txiaj no los kuj tsis muaj ib co xov xwm qhia kom ntxaws tias yog li cas tiag thiab.

Tej no ces kuj suav cov nyiaj $16 billion uas tus tsoom fwv no tau siv lawm tab sis tsis kam coj los qhia rau zej tsoom paub.

Mr Frydenberg tau hais tias “Lawv tsuas yog tej tswv yim uas peb xav tias yuav xaus lawm xwb, tab sis tam sim no kiag xwb yeej tseem tsis tau faib cov nyiaj no siv los yog tseem tsis tau qhia meej tias coj mus ua cov hauj lwm twg kiag lawm.''

Jim Chalmers uas yog pab nom Labor tus nom tswj nyiaj txiaj tau liam tsoom fwv tias tab tom npaj nyiaj tseg ua ntej rau cov kev xaiv tsa tsoom fwv teb chaws rau xyoo tom ntej no xwb.

Mr. Chalmers tau hais tias "Nej tej nyiaj ntau billions dollars yeej raug coj mus khaws cia kom tau siv kom tau txais txiaj ntsim rau thawj pwm tsav tej laj fai kum xeeb xwb, yeej tsis yog siv kom tau txais txiaj ntsim rau haiv neeg no tej lagluam li."

Cov kev tsiv teb tsaws chaw

Tom qab tau tsis muaj cov kev tsiv teb tsaws chaw vim tseem muaj kab mob sib kis thoob ntuj no ces cov kev qhia txog tsoom fwv cov nyiaj puag xyoo no yuav rov qab npaj tswv yim yuav lis tej dej num no dua.

Xyoo tshiab no ces cia siab tias yuav tos tej neeg tsiv teb tsaws chaw tuaj rau Australia txog li ntawm 180,000 tus thiab lub sij hawm li 2 xyoos ces mam li tos cov nee gno kom ntau tuaj ntxiv txog li 235,000 tus rau ib lub xyoos twg.
Gabriela D’Souza uas yog ib tug economist (tus kws paub zoo txog nyiaj txiaj thiab lagluam) tau hais tias cov kev kwv yees no yog ib lub cim qhia tias yuav tswj tau cov kev tsiv teb tsaws chaw no ruaj tom qab uas tau muaj teeb meem vim tau txwv tsis pub pej kum haiv ntoj ncig.

Nws tau hais tias “Kuv xav tias tag nrho tej no yog tej yam qhia tau tias ua rau muaj cov kev ntseeg siab thiab tso siab tias peb yuav rov qab muaj peev xwm ua tau lub neej li qub ua ntej tsis tau muaj kab mob COVID."

Cov nyiaj tuav pov hwm pab cuam tej neeg puas cev

Tos tej nyiaj puag xyoo ho poob peev los twb vim yog tau siv nyiaj ntau heev pab cov hauj lwm National Disability Insurance Scheme (NDIS) thiab pab rau lub caij kaw thiab txwv kab mob COVID-19.

Tej nyiaj siv pab cov hauj lwm NDIS ces twb yuav siv nyiaj txog li $26.4 billion rau lub sij hawm 4 xyoos txog rau lub caij xyoo 2024-25. 

Tos ho zoo li no los vim muaj tej neeg coob dua qub koom siv thiab mus siv cov kev pab cuam no.

Cov kev sib pom zoo AUKUS

Cov kev qhia xov xwm tshiab txog tej nyiaj puag xyoo no los kuj tsis tham dab tsi txog tej cov kev thim cov kev sib khom phom zoo tsim nkoj ploj qab thus dej rau nyiaj ntau billion dollar tias zoo yog li cas kiag li thiab.

Txawm li cas los nws tej nyiaj puag xyoo no kuj tau piav tias cov kev txiav txim siab tso tseg tsis ua raws li cov kev pom zoo tsim Fabkis cov nkoj ploj qab thus dej no es mus ua cov nkoj ploj qab thus dej nuclear ntawd los kuj yog tej yam raug kev phom sij tau rau tsoom fwv tej nyiaj txiaj thiab.

Tej ntawv cej luam xyoo 2021/22 txog cov lagluam nrag xyoo thiab tsoom fwv tej nyiaj txiaj yeej tau hais tias cov kev txiav txim siab tso tseg tsis ua raws li cov kev pom zoo tau muaj nrog Fab kis yuav ua rau muaj teeb meem rau tsoom fwv cov nyiaj puag xyoo uas khwv tau los ntawd.


Share

Published

Updated

By Tom Stayner, Anna Henderson
Presented by Vixay Vue
Source: SBS News

Share this with family and friends


Follow SBS Hmong

Download our apps
SBS Audio
SBS On Demand

Listen to our podcasts
Independent news and stories connecting you to life in Australia and Hmong-speaking Australians.
Ease into the English language and Australian culture. We make learning English convenient, fun and practical.
Get the latest with our exclusive in-language podcasts on your favourite podcast apps.

Watch on SBS
SBS World News

SBS World News

Take a global view with Australia's most comprehensive world news service